Ak je silný vietor, vlny Dunaja v hrušovskej zdrži alebo pri Gabčíkove dosahujú až jeden a pol metra. Takmer na ne doplatil aj anglický dobrodruh, bývalý profesionálny cyklista Nick Sanders. Asi pred desiatimi rokmi si zaumienil, že sa preplaví na dvoch spriahnutých člnoch až do Čierneho mora. „Tu neďaleko, pri hornej rejde, sa mu jeden čln potopil,“ opisuje situáciu riaditeľ Závodu Vodné dielo Gabčíkovo Stanislav Fialík. „Povedal, že to bolo po druhý raz, keď mu išlo o život. Predtým sa stratil v Sahare počas cesty na bicykli k prameňom Nílu. Našli ho až beduíni. Podľa neho je nebezpečenstvo číhajúce na Sahare porovnateľné s Gabčíkovom.“ Pod drobnohľadom. Vodné dielo je dlhé asi 40 kilometrov. Od Čunova pri Bratislave až po obec Sap. Pri bežnej obhliadke sa zdá, že jeho hrádze a vodná plocha sú bez dozoru, opustené. Je to však optický klam. Stavbu po celej dĺžke pracovníci závodu monitorujú. Zo stoviek snímačov a kamier sa informácie o jej aktuálnom technickom stave sústreďujú vo velíne. Každú sondu na hrádzach sledujú technici na monitoroch počítačov. Ako cez priehradu? Za šesť mesiacov tohto roka prešlo dvojicou plavebných komôr gabčíkovskej priehrady vyše osemtisíc lodí. Plavba cez ne je bezplatná. Tak to stanovujú medzinárodné dohody. Prekonávanie výškového rozdielu hladín Dunaja nad priehradou a pod ňou však nie je lacné. Preto sa obsluha komôr snaží plavbu lodí čo najlepšie koordinovať. A ako sa pri manévrovaní plavidiel dohovárajú ich kapitáni s našim riadiacim personálom? Zvláštnym lodníckym slangom. Je to zmes výrazov prevzatých z viacerých jazykov. Preto prvými dispečermi za pultom, z ktorého sa ovláda napúšťanie a vypúšťanie plavebných komôr a vjazd lodí do nich, boli niekdajší kapitáni lodí.